V pondelok sme si v škole pripomenuli ako vznikali pranostiky a legendy. Príležitosťou nám bol práve dátum 11. 11., keď slávi svoje meniny Martin. Žiaci si najprv vypočuli rozhlasové pásmo v podaní žiakov 5. ročníka, potom sa o pranostike „ Martin prišiel na bielom koni “ a zvykoch spojených s týmto dátumom porozprávali s triednymi učiteľmi a na záver si svoje novo získané poznatky preverili krátkym testíkom. Žiaci prvého ročníka nakreslili pre Martina bielych koníkov. Takto si zas deti trocha netradične rozšírili svoje poznatky v oblasti ľudových tradícií.
Legenda o sv. Martinovi
Svätý Martin sa narodil na území dnešného Maďarska . Otec ho poslal na výchovu do Talianska, kde Martin získal vzdelanie. Bol zvláštnym dieťaťom. Kým jeho kamaráti liezli po stromoch a snívali o bojoch v armáde, on si prial žiť ako pustovník uprostred lesov, obklopený len zvieratami a vtákmi .
Otec však chcel , aby sa aj tak stal vojakom. A tak Martin už v 15 rokoch vstúpil do vojska. Jeho pluk bol odvelený do Francúzska. Martin bol dobrým, poslušným a šikovným vojakom, a tak sa zanedlho stal dôstojníkom.
Legenda hovorí, že v jednu novembrovú noc prichádzal so svojím vojskom sediac na bielom koni do mesta Amiens pri Paríži. Mráz len tak prašťal, fúkal ľadový vietor a husto padal sneh. V meste nebolo ani vtáčika letáčika, všetci boli schovaní v teplých domoch. Martinovi vojaci mali dlhé červené plášte. Pri bráne do mesta uvidel Martin jedného premrznutého žobráka, ktorý prosil o almužnu. Martin mu nemal čo dať, ale po chvíľke rozmýšľania si strhol plášť, mečom ho rozdelil na polovicu a dal žobrákovi. Potom vytiahol z torby jedlo a pitie a tiež sa so žobrákom podelil.
V nasledujúcu noc sa Martinovi zjavil Ježiš oblečený do polovičky plášťa, ktorý Martin daroval žobrákovi. Okolo neho stáli anjeli . Ježiš sa im prihovoril: „ Týmto plášťom ma obdaril Martin, ktorý je týmto pripravený ku krstu. Martin sa hneď na druhý deň rozhodol odísť z vojska .Jeho velitelia neboli radi, lebo na druhý deň sa chystala dôležitá bitka a báli sa, že bez Martina ju nemajú šancu vyhrať. Hovorili si, že určite stratil svoju odvahu. To sa však Martinovi nepáčilo a rozhodol sa dokázať im, že odvahu nestratil, len je preňho dôležitejšia viera. A tak sa na druhý deň postavil do čela vojska, ale bez zbrane, len s dreveným krížom v ruke. Nepriatelia boli tak prekvapení týmto neobyčajným správaním, že radšej zložili zbrane a žiadali o mier. A tak Martin potom odišiel do lesa a stal sa pustovníkom, žijúcim len pre svoju vieru. Mal vtedy 20 rokov.
Naďalej ostal veľmi skromný a dobrý. Keď ho ľudia chceli zvoliť za biskupa, odmietol. Oni však na neho pripravili pascu. Zajali ho a násilím odviedli do mesta, kde ho vysvätili za biskupa. Hovorí sa , že Martin sa pred nimi zo skromnosti skryl do prasacieho chlievika, ale husi ho svojím sipotom prezradili. On potom aj ako biskup žil skromne v obyčajnej chatrči a obliekal sa do obyčajných šiat.
Zomrel, keď mal 80 rokov. Jeho pohreb sa konal 11. novembra a zišlo sa na ňom veľa ľudí zo širokého okolia. Len mníchov bolo 2000. Martinov hrob je stále navštevovaným miestom, kde sa schádzajú ľudia z celého sveta.
Svätý Martin je patrónom vojakov, koní, jazdcov, husí a vinárov. Najčastejšie býva zobrazený na koni s polovicou plášťa a so žobrákom.
Svätomartinské pečivo
Typickým martinským pečivom boli hlavne rohlíky , podkovy alebo buchty. Piekli ich hlavne dievčatá, aby ich rozdali svojim chlapcom. Makovými rohlíkmi boli obdarovaní aj služobníci a slúžky, ktorí odchádzali zo služby.
Rožky a podkovy boli zahnuté, aby pripomínali podkovy Martinovho svätého koňa.
Podľa legendy totiž sv. Martin raz prišiel do dedinky Martinice, ktorú nazvali podľa neho. Keď tam prišiel, práve odtiaľ odišli vojaci a všetko vzali so sebou, takže dedinčania nemali z čoho napiecť slávnostné koláče. Martin vtedy rozkázal svojmu koňovi : „Šimlík , zadupaj!“ Belko ho poslúchol a na zemi ostali ležať podkovičky. Na kopytách sa mu však hneď urobili nové. Potom to opakovali, až kým Martin neroznosil podkovičky po celej dedine. Vtedy sa jeden chlapček zohol, aby zodvihol podkovu a zavesil ju nad dvere pre šťastie. Ale čuduj sa svete podkovičky neboli už železné, ale všetky pečené a plnené makovou plnkou. Keď to ľudia videli, začali koláčiky zbierať a všetkým veľmi chutili. Od tej doby sa na Martina pečú zahnuté rohlíky alebo podkovy s makovou náplňou.
Martinci
Na sv. Martina sa začína doba osláv. Všade sa hodovalo a pilo. Bolo to práve v čase keď služobníctvo dostávalo svoju celoročnú výplatu za celý rok služby. Často sa však stalo, že niektorí prepili všetko, čo dostali bez ohľadu na to, či už mali novú prácu, alebo nie. Takým ľuďom sa posmešne hovorilo Martinci. Bol to hanlivý výraz a používal sa pre ľudí, ktorí pili a v opitosti si narobili škodu.
Staromartinské ohne.
V predvečer sviatku sv. Martina sa v mnohých krajinách sa zapaľujú martinské ohne, aby spálili zlobu a nenávisť v srdciach ľudí. Oheň mal človeka očistiť pred adventom a očakávaním Vianoc. Oheň bol aj poďakovaním za skončený zber úrody a prosbou za ochranu pred nastávajúcou zimou.
Je taktiež tradíciou vyrábať si martinské lampášiky a rozžiariť s nimi podzimnú tmu svetelným sprievodom. Svetielka v lampášikoch majú v ľudských srdciach zažať lásku a štedrosť, takú, akú mal vo svojom srdci aj Martin.
PRANOSTIKY
Na svätého Martina zima sa už začína.
Martinský ľad bude vodou hneď.
Na Martina po ľade na Vianoce po blate.
Hmly na Martina Značia mierni zimu.
N a svätého Martina komín kúriť začína .
Ak Martin prišiel so snehom, bude sa ho držať celý mesiac.
Ak na Martina chodí hus po ľade, na budúci rok dlhé leto bude.
Ak na Martina zostane lístie na strome, čaká sa dlhá zima.
Ak je na Martina oblačno, zima bude slabá.
Ak príde Martin na bielom koni, metelica za metelicou sa honí.
Po svätom Martinovi zima už nepozná žarty.
Na Martina ak hus po ľade chodí, na Vianoce sa blatom brodí.
Na svätého Martina je dobrá každá perina .
Ako je na svätého Martina, taká bude nasledujúca zima.
Ak na Martina budú husi v suchu chodiť na Vianoce sa budú v blate brodiť .
Ak sa na Martina hmla robieva, obyčajne mierna zima býva.
. Moderná rozprávka zaujala na naše milé prekvapenie nielen škôlkárov a malých žiakov, ale aj našich najstarších. Všetci sme sa dobre zasmiali a zabavili.
